B Y V A L E K U P A L I S K O
|
|
K r a j i n o t v o r n é m o t í v y
|
|
B Y V A L É K Ú P A L I S K O
Pod borom, lokalita u cigana
Kupalisko je uz 15 rokov nefunkce, teda ak sa nepociitajuu tie generacie zaab a inyych vlhkomilnyych zivocichov co tu nasli svoj novyy domov.
Deti ale musia za vodou do Sastina ci do Karpat na Bukovu.
|
|
šibeničný vŕšok
elektrický stĺp
|
priklad stĺpu obrasteneho paviničom z chatovej osady u Jíloveho u Sázavy
VYHLÁŠKA
220/1988 Zb. Ministerstva kultury Slovenskej socialistickej republiky z 9. novembra 1988 o Chranenej krajinnej oblasti Zahoria
Zmena: 287/1994 Z.z.
Ministerstvo kultury Slovenskej socialistickej republiky podla 10 ods. 2 zakona Slovenskej narodnej rady c. 1/1955 Zb. SNR ostatnej ochrane prirody v zneni zakona Slovenskej narodnej radyc. 72/1969 Zb. o niektorych opatreniach v organizacii a posobnostinarodnych vyborov v Slovenskej socialistickej republike, zakonaSlovenskejnarodnejrady c. 100/1977 Zb. o hospodareni v lesoch astatnej sprave lesneho hospodarstva a zakona Slovenskej narodnejrady c. 72/1986 Zb. po dohode so zucastnenymi organmi statnejspravy ustanovuje:
1.
Zriaduje sa Chranena krajinna oblast Zahorie (dalej len " oblast" ). Jej uzemie je vymedzene v prilohe tejto vyhlasky.
Tato vyhlaska nadobuda ucinnost 1. januarom 1989. Zakon c. 287/1994 Z.z. nadobuda ucinnost 1. januarom 1995.
Minister: Valek v.r.
Pril.
Vymedzenie uzemia Chranenej krajinnej oblasti Zahorie
Chranena krajinna oblast Zahorie (dalej len " oblast" )skladajuca sa z dvoch samostatnych casti - severovychodneja zapadnej, sa rozprestiera na uzemi Slovenskej socialistickej republiky v Zapadoslovenskom kraji v okresoch:
a) Bratislava - vidiek
v katastralnych oblastiach Borinka (cast Borinka II.), Stupava, Zahorska Bystrica (cast Zahorska Bystrica II.),
Zohor, Vysoka pri Morave, Lab, Plavecky Stvrtok, Zahorska Ves, Jakubov, Suchohrad, Gajary,
b) Senica
v katastralnych uzemiach Male Levare, Velke Levare, Zavod, Moravsky Jan, Borsky Jur, Kuklov, Sastin-Straze, Borsky Mikulas, Sajdikove Humence, Bilkove Humence, Laksarska Nova Ves a Studienka.
Uzemie oblasti je vyznacene v zakladnej mape Ceskoslovenskej socialistickej republiky M 1:50 000 na tychto mapovych listoch:
34 - 41 Moravsky Jan - 1980
34 - 42 Kuty - 1980
34 - 43 Gajary - 1981
44 - 21 Devinska Nova Ves - 1975
Severovychodna cast
Hranica severovychodnej casti oblasti vychadza z vychodiskoveho bodu na krizovatke statnej cesty Borsky Jur - Tomky so spajacou cestou veducou z Borskeho Jura do Laksarskej Novej Vsi (kota 175). Z toho bodu vedie hranica po juhozapadnom okraji statnej cesty juhovychodnym smerom po okraj lesa, ktorym
pokracuje po odpadovy kanal vodnej nadrze Dolna Studena voda. Dalej hranica oblasti vedie tymto kanalom juhozapadnym smerom po jeho sutok s Laksarskym potokom, odkial kanalom odbocuje juznym a juhovychodnym smerom, prechadza cez statnu cestu Zavod - Tomky a pokracuje po styk kanala s polnou cestou. Tu sa hranica otaca zapadnym smerom a pokracuje vedla polnej cesty okrajom lesa, ktory sleduje juznym smerom po polnu cestu zapadne od Sisulakovho mlyna. Po nej dalej pokracuje smerom po kanali Porec, po kanali ide vychodnym smerom po okraj lesa, okrajom lesa sa hranica oblasti staca na sever po lesnu cestu, pokracuje po nej vychodnym smerom krizujuc na kote 212 statnu cestu Studienka - Laksarska Nova Ves, pokracuje po Studienskej ceste az po krizovatku lesnych ciest asi 150 m juhovychodne od mociara Jasenacke. Odtial po lesnej ceste pokracuje severnym smerom az po okraj lesov. Okrajom lesov vedie vychodnym smerom az na lesnu cestu juzne od Husarovych rybnikov. Touto cestou pokracuje severovychodnym smerom a spaja sa s lesnou cestou hajovna Biely kriz - Laksarska Nova Ves. Dalej pokracuje severnym smerom k intravilanu obce Laksarska Nova Ves. Juznym okrajom intravilanu pokracuje vychodnym smerom na statnu cestu Laksarska Nova Ves - Mikulasov. Po severozapadnom okraji statnej
cesty Mikulasov - Bilkove Humence vedie k styku odvodnovacieho kanala so statnou cestou asi 350 m zapadne od okraja intravilanu obce Bilkove Humence - Borsky Mikulas, po jej juhozapadnom okraji pokracuje severozapadnym smerom po kotu 263, kde je krizovatka s polnou cestou. Polnou cestou pokracuje juhozapadnym smerom a po 500 m na krizovatke polnych ciest vedie severnym smerom, krizujuc odvodnovaci kanal, az po okraj lesa. Okrajom lesa juhozapadnym, severozapadnym a severovychodnym smerom pokracuje az po dotyk s elektrovodom, tadialto pokracuje az po okraj lesa juhozapadne od osady Habany. Tu sa hranica oblasti staca okrajom lesa na juhovychod a severovychod az po hranicu osady Habany, ktorou pokracuje severovychodnym smerom az na polnu cestu, po nej severovychodnym smerom na krizovatku polnych ciest. Odtial sa otaca na juhovychod a po polnej ceste az k okraju lesa, kde sa staca severovychodnym a severnym smerom, po okraji lesa a hranicami porastov pokracuje az na lesnu cestu Sastinka. Po nej ide juhovychodnym smerom a asi po 150 m pokracuje severovychodnym smerom a asi po 150 m pokracuje severovychodnym smerom hranicami porastov na lesnu cestu. Touto cestou pokracuje juhovychodnym smerom, asi po 400 m odbocuje na hranicu porastov, ktorou pokracuje vychodnym a severnym smerom, krizuje lesnu cestu Sachorka a vo vzdialenosti 1 km severovychodne od pramena Hlavina odbocuje severozapadnym smerom lesnou cestou k potoku vytekajucemu z rybnika Bahno. Dalej hranica oblasti pokracuje tymto potokom severnym smerom po hranicu intravilanu obce Sajdikove Humence, odtial ide severozapadnym smerom po lesnej cesta a po hranici porastov na okraj lesa, ktorym pokracuje po zeleznicnu trat Trnava - Kuty. Juznym okrajom zeleznicnej trate pokracuje juhozapadnym smerom a vo vzdialenosti asi 600 m pred krizovatkou zeleznicnej trate s cetou Borsky Mikulas - Stefanov odbocuje po odvodnovacom kanali juznym a juhozapadnym smerom na okraj lesa. Okrajom lesa a intravilanu obce Borsky Mikulas vedie hranica oblasti na lesnu cestu, ktorou pokracuje juznym smerom, krizuje odvodnovaci kanal a vo vzdialenosti asi 200 m od tohto kanala severozapadne od Batasovho vrchu (242 m) odbocuje ku kanalu zapadnym smerom. Dalej pokracuje po kanali juznym smerom po priepust a odbocuje juhozapadnym smerom ku krizu pri polnej ceste veducej z Borskeho Mikulasa k horarni Sokold. Po nej hranica oblasti pokracuje severozapadnym smerom na krizovatku so statnou cestou Borsky Mikulas - Bilkove Humence, odbocuje zapadnym okrajom cesty juznym smerom po kanal, ktorym vedie severozapadnym smerom po sutok s kanalom Fojtlinovec na juhovychodnom okraji intravilanu Borsky
Mikulas. Juhozapadnym, severozapadnym a severnym smerom obchadza intravilan a hospodarsky dvor a vedie k statnej ceste Borsky Mikulas - Sastin-Straze. Po jej severnom okraji pokracuje zapadnym smerom k lesnej ceste, ktorou sa staca severozapadnym smerom na okraj lesa, tadialto vedie severozapadnym, juhozapadnym a juhovychodnym smerom, krizuje statnu cestu a pokracuje juhovychodnym okrajom intravilanu juhozapadnym smerom okrajom lesa k lesnej ceste zo Sastina-Strazi do Laksarskej Novej Vsi. Po ceste pokracuje hranica oblasti juznym smerom na most cez Sastinsky potok. Tu hranica porastov odbocuje juhozapadnym smerom ku kote 197 a lesnou cestou vedie hranicou porastov severozapadnym smerom na okraj lesa, juhozapadne od Sastina-Strazi. Odtial pokracuje hranica oblasti okrajom lesa zapadnym, juhozapadnym a juznym smerom na lesnu cestu Na studienskej ceste, ktorou pokracuje severozapadnym smerom k vychodiskovemu bodu.
Zapadna cast
Hranica zapadnej casti oblasti vychadza z vychodiskoveho bodu na sutoku kanala Malina s riekou Moravou asi 1,2 km severne od zeleznicnej stanice Devinske Jazero. Z tohto bodu vedie hranica oblasti severnym smerom zapadnym okrajom kanala Malina po je sutok so Zohorskym kanalom, ktoreho zapadnym okrajom dalej pokracuje po okraj lesa a po nom severovychodnym smerom k zeleznicnej trati Zohor - Zahorska Ves. Odtial vedie okrajom lesa a zeleznicnej trate zapadnym smerom po most nad kanalom Mociarka, krizuje zeleznicna trat a pokracuje okrajom lesa severnym smerom ku kanalu Malina. Po jeho juznom a juhozapadnom okraji pokracuje hranica oblasti k mostu cez kanal vychodne od Velkych luk, cez most prechadza k odvodnovaciemu kanalu, ktorym za zataca vychodnym smerom a vedie k polnej ceste a hranici lesa, kde sa otaca na sever, pokracuje vychodnym okrajom lesa, obchadza hospodarsky dvor Jednotneho rolnickeho druzstva Lab a prichadza na statnu cestu Lab
- Jakubov. Dalej hranica oblasti pokracuje po severovychodnom okraji statnej cesty po okraj lesa, ktorym odbocuje severovychodnym a severnym smerom. Severozapadne od hospodarskeho dvora Olcov majer prichadza hranica na lesnu cestu, staca sa naseverozapad a pokracuje po nej na krizovatku lesnych ciest juzne
od Jakubovskych rybnikov, ktorou pokracuje severovychodnym , severozapadnym, juhozapadnym a zapadnym smerom az po zapadnu hradzu rybnika, kde sa staca na juh a prichadza na polnu cestu. Po ceste ide vychodnym smerom na okraj lesa, ktorym pokracuje juznym, juhozapadnym a severozapadnym smerom k lesnej ceste vychodne od koty 149. Po ceste pokracuje vychodnym a severnym smerom. Vo vzdialenosti 80 juzne od odvodnovacieho kanala sa staca zapadnym smerom a vedie na krizovatku ciest na okraji lesa. Okrajom lesa vedie severozapadnym smerom ku kanalu Malina, dalej pokracuje po jeho severnej a zapadnej strane zapadnym a juznym smerom po most
na statnej ceste Jakubov - Zahorska Ves, odkial ide severnym okrajom statnej cesty po most cez Zohorsky kanal. Pri moste hranica odbocuje severnym smerom a po zapadnom okraji Zohorskeho kanala pokracuje k jeho sutoku s Radavou. Po jej severnom okraji pokracuje hranica oblasti vychodnym smerom k jej sutoku s Laksarskym potokom, po jeho zapadnom okraji vedie severnym smerom po odvodnovaci kanal juzne od potoka Porec. Tymto kanalom odbocuje vychodnym smerom, prechadza cez krizovatku statnej cesty Velke Levare - Moravsky Jan s polnou cestou, ktorou pokracuje vychodnym smerom po juznom okraji statnej prirodnej rezervacie Abrod k zeleznicnej trati Bratislava - Breclav, s ktorou sa stretava asi 400 m juzne od priepustu potoka Porec cez zeleznicnu trat. Zapadnym okrajom zeleznicnej trate pokracuje hranica oblasti severozapadnym smerom a 400 m severne od priepustu potoka Porec odbocuje na krizovatku polnej cesty so statnou cestou Velke Levare - Moravsky Jan vychodne od koty 150. Dalej hranica oblasti pokracuje zapadnym okrajom statnej cesty po most nad Laksarskym potokom severne od horarne Dubrava, kde sa staca zapadnym smerom severnym okrajom hradze Laksarskeho potoka a prechadza k odvodnovaciemu kanalu, ktorym pokracuje k Malolevarskemu kanalu
a po jeho zapadnom okraji vedie severnym smerom po kanal rieky Myjavy. Juhozapadnym okrajom kanala prechadza k sutoku Myjavy s riekou Moravou a po jej lavom brehu pokracuje do vychodiskoveho bodu.
Uzemie oblasti ma vymeru 27 522 ha (z toho 11 825 ha lesny podny fond, 12 946 ha polnohospodarsky podny fond a 2751 ha ostatne plochy).
NÁVRH ALEJE NA NÁVSI NA GOČÁUOCH
12 bukov či gaštanov na kruhovej výseči (Návrh 07/2005)
P O C A S I E na Bilkovych Humencoch
www.fallingrain.com/world/LO/07/Bilkove_Humence.html
R U D A V A
Rieka Rudava je lavostranný prítok Moravy, pramení v Lakšárskej pahorkatine pod vrchom Dubník (289 m n. m.), západne od obce Bílkove Humence v nadmorskej výške cca 238 m n. m. dlžka jej toku je 45 km.
P r a m e ň R u d a v y s e v e r o - z á p a d n e o d o b c e
